V auguste to budú štyri roky odkedy som tu naposledy niečo pridala. Niežeby tých príspevkov dovtedy bolo veľa. Pravdepodobne to bude tým, že ja nie som človek, ktorý by si vedel vytvoriť nejakú rutinu, a následne ju aj dodržiavať. Tak skončili moje pokusy byť súčasťou The Daring Kitchen. Písanie takéhoto denníka ma však stále láka a preto to skúsim znova a uvidím, či sa mi to tentokrát podarí.
Keďže štyri roky sú pomerne dlhá doba, v našich životoch sa toho dosť zmenilo. Rodina sa nám rozrástla a teraz som mamkou dvoch synov. A presťahovali sme sa o ulicu ďalej do väčšieho bytu.
Na začiatok si tu uložím spomienky na máj. Tento máj bol riadne upršaný, čo ma tešilo rovnako ako dovolenkárov teší slnko. Dlhotrvajúce sucho a hrozivo vyzerajúca mapa pôdneho sucha na stránke SHMÚ vo mne vyvolávalo viac než len obavy. Našťastie vďaka májovým dažďom sa farby na mape zmenili z červenej a bordovej na bielu a to znamená, že momentálne sme bez rizika pôdneho sucha. Hurá :).
Pomedzi dážď občas predsa len zasvietilo slnko a to sme samozrejme využili. Na začiatku mája nám vďaka dvom štátnym sviatkom bolo dopriate užiť si spoločný čas aj cez pracovný týždeň.
Sviatok práce sme s deťmi strávili na Alpinke v areáli Údolie Manitou, kde sa chlapci mohli na chvíľu zahrať na indiánov a vyskúšať si rôzne preliezačky a podliezačky, prekážkovú dráhu, streľbu z luku a praku a aj nejaké to kreslenie na papier. Samozrejme, že si nechali urobiť aj bojové pomaľovanie na tvár. Na začiatku areálu je mini farmička, kde sme si obzreli zajačiky a trošku ich kŕmili trávou a púpavovými listami.
 |
| Údolie Manitou |
 |
| Veľký na požičanom bicykli bez pomocných koliesok (a bez prilby) |
O týždeň neskôr, počas končiacich osláv dní mesta Košice, sme deti vzali do Uličky remesiel. Pristavili sme sa najprv pri kováčovi, kde Veľký neváhal povedať básničku (samozrejme o kováčovi), za čo si vyslúžil čerstvo ukuté srdiečko od nášho pána primátora. Zastavili sme sa aj u hrnčiara a bylinkárky, ktorá nám za dve verzie Prší, prši venovala čaj a mušličky. Deti mali obrovskú radosť. Nakoniec sme sa prešli našou krásnou Hlavnou ulicou a utekali domov na obed.
Tretiu májovú nedeľu bolo opäť pekne a tak sme navštívili mojich starých rodičov na ich chate v Kavečanoch. Chlapci mali najväčšiu radosť z jazierka s vodopádom, ktoré si tam dedko vybudoval a púšťali do neho gumené kačičky. Ja som si zatiaľ obzrela kvietky a nakoniec sme opiekli špekáčiky. Ideálna nedeľa.
Posledný májový víkend sme si užili na rybačke. Čas strávený hrou s vodou, kreslením, naháňaním sa, jedením gulášu a sladkostí a ďalších sladkostí, spanie v karavane, plavenie sa na člne a samozrejme nejaké tie ulovené ryby spôsobili, že deti odmietali ísť domov a chceli by na rybách zostať navždy :).
 |
| Rybačka na Kechneci |
Minulý pondelok sme mali doma malú oslavu. Manželova mladšia dcéra úspešne ukončila strednú školu, tak som upiekla kuraciu roládu a tvarohový koláč a pripili sme si sladkým vínnym koktejlom :). Veľmi príjemný spôsob ako stráviť pondelkový večer.
Máj bol pre mňa veľmi plodný aj v ručných prácach. Dokončila som hneď niekoľko rozpracovaných projektov. Konečne som nablokovala pletený šál. Bola to úplne prvá vec, ktorú som kedy uplietla a veľmi sa z neho teším, hoci je na ňom viditeľná chyba. Lenže ja som ešte neprišla na to, ako opraviť takúto chybu a nevypárať pritom celý šál, takže som ju tam nechala.
 |
| Pletený šál Wheat podľa Tin Can Knits |
Uháčkovala som si tulipány a dečku na náš biely konferenčný stôl a spolu s bordovými závesmi to vyzerá neskutočne pekne. Teda aspoň mne sa to veľmi páči.
 |
| Tulipány a háčkovaná dečka Viola |
No a dokončila som aj tretiu časť mojej Game of Thrones deky, ktorú som začala háčkovať v roku 2017 a teda netuším kedy ju dokončím, lebo ešte potrebujem trinásť ďalších častí. No nič to, George R. R. Martin si tiež dáva načas s ďalšou knihou, tak kým dokončí celú sériu, hádam to stihnem :). Zatiaľ mám uháčkované časti venované rodom Stark a Lannister a dokončila som rod Targaryen.
 |
| Budúca Game of Thrones deka |
Večer keď uspávam nášho Malého, čítam e-knihy v tablete. Celý tento mesiac mi uspávanie spríjemňovala kniha od Stephena Kinga Svedectvo. Táto kniha nie je horor (narozdiel od väčšiny Kingoviek), ale je to príbeh postapokalyptického sveta v 90. rokoch v Amerike. Je to príbeh o boji dobra a zla a bol veľmi dlhý a zo začiatku sa mi v ňom veľmi ťažko orientovalo, ale nakoniec to stálo za to.
Tak toto bol náš (a môj) máj a ja sa už teším, čo všetko prinesie jún (lebo je toho veľa, čo by priniesť mohol).
